Myšlienka do života zo života

Myšlienka na obdobie pôstu

Prečo sa mi to stalo?

V jednej ázijskej krajine je známa legenda o roľníkovi, ktorý vyhľadal vo svojej dedine mudrca, aby sa mu posťažoval ako sa mu v ničom nedarí. Nevedel ako to má ďalej zvládať a chcel sa vzdať. Bol znechutený večnými svármi a hádkami. Vyzeralo to tak ako keby sa v jeho živote po vyriešení jedného problému okamžite objavil nový, ďalší. Mudrc ho požiadal, aby išiel k jazeru a priniesol vedro vody. 
Potom rozlial vodu do troch hrncov a každý zavesil na hák nad ohnisko. Onedlho začala voda vrieť. 
Do prvého hrnca vložil zväzok mrkvy, do druhého niekoľko vajec a do posledného hrsť čajových lístkov. Mudrc nechal všetko variť polhodiny a potom zvesil všetky hrnce. Vybral mrkvu a položil ju do jednej misky, vajcia do druhej a čaj nalial do tretej. Potom sa obrátil k roľníkovi a spýtal sa ho: "Povedz, čo vidíš?" 
"Mrkvu, vajcia a čaj", odvetil roľník. 
Mudrc mu prikázal: "Vezmi si mrkvu a povedz, čo cítiš. "
Roľník tak spravil a odvetil: "Mrkva je mäkká." 
Potom ho mudrc vyzval, aby rozbil jedno vajce. Keď ho roľník olúpal, zistil, že vajce je vnútri tvrdé. Napokon mu mudrc prikázal odpiť si z čaju. 
Roľník sa usmial, keď ochutnal nádhernú arómu čaju. Potom sa spýtal mudrca: "Čo to má znamenať? "
Mudrc mu vysvetlil, že každá z týchto troch vecí bola vystavená rovnakému protivníkovi - vriacej vode. Každá zareagovala inak. Mrkva bola pred varením tvrdá a krehká, po varení sa stala mäkkou a jemnou. Surové vajce bolo krehké, jeho tvrdá škrupina chránila mäkké vnútro, ale vo vriacej vode stvrdlo. Čajové listy sa však zachovali zvláštne. Potom ako ich mudrc vhodil do vriacej vody, zmenila farbu. "Ako sa zachováš Ty?", spýtal sa roľníka. "Keď Ti protivník zaklope na dvere ako zareaguješ? Ako mrkva, vajce alebo čajový lístok?" 
Ak sa ocitnete v situácii, že musíte čeliť prekážkam, ktoré Vám život pripravil, spýtajte sa sami seba: "Čo som? Som mrkva, ktorá pôsobí dojmom, že je tvrdá, ale pod tlakom bolesti a problémov zmäknem a stratím silu? Som vajce s krehkým srdcom a voľne plynúcim duchom, ale po strate zamestnania, rozvode, finančných ťažkostiach alebo po inej skúške stvrdnem a znehybniem? Alebo som ako čajový lístok, ktorý zmení horúcu vodu, čiže okolnosti, ktoré mu spôsobili bolesť?" Keď teplota vody stúpne, začne mať vôňu a chuť. Keď ste ako čajový list a stane sa Vám to najhoršie, onedlho Vám bude lepšie a Vy dokážete zmeniť situáciu okolo seba. A v čase, keď budú skúšky najťažšie, sa odrazíte odo dna a zdvihnete sa na vyššiu úroveň. Teda ako sa dokážete postaviť proti nepriateľovi? Ako mrkva, vajce alebo čajový list?

15 krokov pokory 
"Pokora je matkou všetkých čností: čistoty, lásky a poslušnosti Tým, že sa stávate pokorným, vaša láska sa stáva pravou, oddanou a stálou. Ak ste pokorný, nič sa Vás nedotkne, ani chvála, ani pohŕdanie, pretože viete kým ste. Ak Vás obviňujú, neznechutí Vás to. Ak Vás nazvú svätým, nedáte sa vystaviť na piedestál." Svätá Matka Tereza zostavila 15 krokov ako dosiahnuť na zemi pravú pokoru. Prinášame ich v poradí:
1. Hovoriť tak málo o sebe ako je to len možné.
2. Zaoberať sa predovšetkým vlastnými záležitosťami a nie cudzími.
3. Vyhnúť sa zvedavosti.
4. Nemiešať sa do záležitosti druhých ľudí.
5. Prijať malé krivdy s veľkým humorom.
6. Nezaoberať sa chybami druhých ľudí.
7. Akceptovať výčitky, aj keď si ich nezaslúžiš.
8. Pripustiť vôľu druhých.
9. Prijať urážky a zranenia, aj keď sú nespravodlivé.
10. Prijať predpoklad, že budeš zabudnutý a znevážený.
11. Byť milý a srdečný, aj keď ťa druhý provokuje.
12. Nehľadať, aby si bol milovaný a obdivovaný.
13. Nechrániť svoju vlastnú úctu.
14. Akceptovať debatu aj keď sa ti nepodarí presadiť vlastnú pravdu.

15. Vždy si vybrať tú ťažšiu úlohu.

Balíček keksov
Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže jej let mal meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si po chvíli prisadol neznámy muž. Otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená jeho správaním, ale nepovedala nič, mysliac si: "To je ale drzosť!"
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Popudzovalo ju to čím ďalej, tým viac, ale nechcela robiť scény.
Keď už zostával len posledný keks, pomyslela si: "Hádam sa neopováži...?" A muž si s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal.
Tak to už bolo priveľa. Urazene zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, na svoje obrovské prekvapenie v nej objavila balíček s keksami. Nerozbalený a nedotknutý!
Ako veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť... Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... a ona si pritom rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.

V živote človeka sú veci, ktoré sa už nedajú vrátiť späť. Kameň, keď sme ho už hodili; slovo, keď sme ho vyslovili; príležitosť, ktorú sme ju prepásli; čas, ktorý uplynul. Stojí to vôbec za to, aby sme zatemnili svojho ducha hnevom kvôli banalitám ako je napríklad pár keksov? Ako často vo svojej domýšľavosti odsudzujeme iných za veci, ktoré sme im neprávom pripísali?

Zostávam doma, Pane

KAMEŇ NA CESTE

Jeden bohatý a múdry muž sa jedného dňa rozhodol podrobiť skúške obyvateľov istej štvrte. Títo ľudia mali totiž jednu veľkú chybu: nechcelo sa im pracovať, a preto žili dosť biedne.

Vstal veľmi skoro a na hlavnú cestu dal privaliť veľký kameň. Krátko nato tadiaľ prechádzal prvý ranný autobus. Vodič frflal, nadával, ale napokon sa mu podarilo kameň obísť. Ďalší ľudia sa zachovali rovnako. Prekážka ich rozčúlila, ale nikto sa neunúval odstrániť kameň z cesty. Keď sa zvečerievalo, po ceste išiel šikovný a vrtký mládenec. Hoci po celodennej práci bol unavený, povedal si: Čoskoro bude tma a tento kameň môže byť nebezpečný pre ľudí, ktorí v noci tadiaľto musia prechádzať. Skúsim ho odsunúť. Horko-ťažko sa mu podarilo kameň zdvihnúť a položiť ho tak, aby neohrozoval obyvateľov štvrte. Na svoje veľké prekvapenie pod kameňom našiel jamu a v nej zväzok bankoviek s odkazom: "Tieto peniaze sú pre toho, kto odprace kameň."

Ktovie, aký poklad sa skrýva za každým dobrým skutkom, ktorý vykonáme? Aby sme sa to dozvedeli, s láskou konajme dobré skutky a druhým pomáhajme robiť to isté. (Eugenio Gil - zo španielčiny)

Čo nás učia tieto dni?

Ľudstvo dostalo presne takú chorobu ako potrebovalo. Prestávali sme si vážiť zdravie a preto sme dostali takú chorobu, aby sme si uvedomili, že na ňom úplne najviac záleží. Prestávali sme si vážiť prírodu a preto sme dostali takú chorobu, aby bol pobyt v nej pre nás taký vzácny. Prestali sme vedieť fungovať v rodinách a preto nás táto choroba zavrela do našich domovov, aby sme sa ako rodina opäť naučili fungovať. Prestávali sme si vážiť starých a chorých a preto sme dostali túto chorobu, aby sme si pripomenuli, akí sú zraniteľní. Prestávali sme si vážiť zdravotníkov a lekárnikov, aby sme zistili, akí sú nepostrádateľní. Prestávali sme mať úctu voči učiteľom a preto nám táto choroba zavrela školy, aby si to rodičia mohli sami vyskúšať. Mysleli sme, že si môžme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek chceme a preto sme dostali takúto chorobu, aby sme si uvedomili, že to všetko nie je samozrejmosť. Mamona nás opantala, voľný čas sme trávili v nákupných centrách, preto nám ich táto choroba zavrela, aby sme pochopili, že šťastie si nemôžme kúpiť. Zameriavali sme veľa pozornosti na náš vzhľad a výzor a porovnávali sa, preto nám táto choroba zakryla tváre, aby sme pochopili, že tam netkvie naša krása. Mysleli sme si, že sme páni na tejto zemi a preto sme dostali túto chorobu, aby nás niečo miniatúrne čo ani nevidno dokázalo skrotiť, dať nám príručku a trochu pokory. Táto choroba nám veľa berie, ale zároveň nám dáva možnosť sa toho tak strašne veľa naučiť a pochopiť čo je v živote najdôležitejšie. Dostali sme chorobu ušitú na mieru. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali. (zdroj Facebook)

Takí istí budú aj tu

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: "Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?"
"Akí boli tam, kde ste boli naposledy?" opýtal sa ho starec.
"Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť."
"Tak asi takí budú aj tu." - odvetil starec.
Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: "Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?"
"Akí boli tam, kde ste boli naposledy?" - opýtal sa starec
"Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol."
"Obávam sa, že takí istí budú aj tu", odpovedal mu starec.

Sokrates a klebety 
Filozof Sokrates sa v starom Grécku tešil mimoriadnej úcte. Raz sa na ulici stretol s istým známym, ktorý mu povedal:
"Priateľ môj, chceš vedieť, čo som počul o tvojom najlepšom kamarátovi?"
"Počkaj chvíľu! Skôr ako mi to povieš, chcel by som, aby si mi odpovedal na tri otázky. Nazýva sa to trojité sito. Prvé sito je pravda. Si naozaj presvedčený, že to, čo mi chceš povedať, je pravda?"
"Nie. Ja som len počul..."
"Dobre. To znamená, že nie si si celkom istý, či je to pravda. Teraz poďme na druhé sito. Je to dobrota. Je dobrá vec to, čo mi chceš povedať o mojom kamarátovi?"
"Nie! Práve naopak..."
"Slovom, chceš mi povedať niečo zlé, ale nie si presvedčený o tom, že je to pravda. Nič to! Tretie sito je užitočnosť... Bude pre mňa užitočné to, čo mi chceš povedať o mojom kamarátovi?"
"Nie celkom..."
"Dobre. Ak mi teda chceš povedať niečo, čo nie je pravda, čo nie je ani dobré, ani užitočné, načo by si mi to mal hovoriť?"

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------